Dejiny areálu „Kulturfabrik Hainburg“ siahajú až do stredoveku. Pozemok sa vtedy nachádzal mimo mestského opevnenia a pravidelne ho uzurpoval rozvodnený Dunaj. Neodmysliteľnou súčasťou krajiny boli po storočia plávajúce, lodné mlyny na obilie na vodný pohon, pomerne často využívané i na drvenie tabaku.  

V roku 1724 vznikla v Hainburgu napokon tabaková manufaktúra, ktorá sa už v roku 1784 stala majetkom štátu. V nasledujúcich rokoch vzrástol objem výroby natoľko, že sa musela v roku 1847 postaviť najrozľahlejšia a najdôležitejšia budova, tzv. „Donaugebäude der Tabakfabrik Hainburg“– teda dunajská budova tabakovej fabriky Hainburg, dnes metamorfovaná na stánok kultúry, trefne nazývaná „„Kulturfabrik Hainburg““.

Až do konca 19. storočia sa vyrábali cigary a cigarety ručne. Neskôr nahradili postupne manuálnu prácu prvé stroje až napokon v roku 1905 našlo v tunajšej K.u.K. hlavnej tabakovej fabrike okolo 2.500 ľudí prácu, čo bol najvyšší počet zamestnancov.

Významnosť tabakovej fabriky v minulosti dokazuje i skutočnosť, že priamo pred ňou bola zriadená vlastná fabrická zástavka bratislavskej električky, alebo inak, Pressburger Straßenbahn. Práve na tejto zástavke dnes vystupujú cestujúci z prímestskej železnice S7.

Po nezrealizovaných projektoch rozšírenia v tridsiatych rokoch minulého storočia sa v roku 1964 výroba po 117 rokoch zastavila. Nový život vdýchol tradičnej stavbe v roku 1977 „PTG - Produktion für die Tabakwarenindustrie Gesellschaft“ – doplnková výroba pre tabakový priemysel. Po definitívnom zastavení výroby v roku 1992 zostali fabrické haly definitívne opustené.

V roku 2005 sa zahájila z iniciatívy Spolkovej krajiny Dolné Rakúsko rozsiahla obnova a adaptácia priemyselných budov na verejné výstavné a spoločenské centrum.

Tak vyrástla „Kulturfabrik Hainburg“ – ako symbol zrodenia nového centrálneho stredoeurópskeho priestoru